Feromóny - skutočne zvyšujú sexuálnu príťažlivosť?

Samičky hmyzu dokážu pomocou feromónov, ktoré vylučujú do vzduchu, prilákať samčekov aj na vzdialenosť niekoľko kilometrov. Pri ľuďoch nehrajú tieto chemické látky až takú zásadnú rolu, pretože ich chovanie do značnej miery ovplyvňuje mozog. Ale na podvedomie mužov aj žien feromóny rozhodne pôsobia.


Výsledky viacerých výskumov sú zaujímavé. Austrálsky vedci napríklad zistili, že prádlo, ktoré prišlo do styku s mužským feromónom kupovali ženy viac, aj keď bolo drahšie. Dokonca upomienky na platenie dlhov napustené zmesou feromónov boli až o jednu pätinu úspešnejšie ako tie bez nich. Tieto látky na nás pôsobia bez toho, aby sme si to uvedomovali. Vyzerajú záhadne hlavne preto, že o nich vieme zatiaľ iba málo. Aj keď, niečo predsa len vieme.

Cítia záujem samčekov

Veľmi rozvinutá je napríklad "reč feromónov" v kolónii mravcov, včiel a pri ďalšom hmyze. Nepomáhajú im len pri rozmnožovaní, ale aj k "rozhovorom" a celkovo organizácií ich života. Napríklad feromóny, ktoré vysiela kráľovná v termitisku, stimulujú ostatné samičky, aby sa o ňu starali a zároveň bráni tomu, aby sa u nich vyvinuli vaječníky. Keď kráľovná zomrie, začnú samičky samé znášať vajíčka. Pokiaľ pri bojoch medzi rôznymi termitišťami zomrie príliš veľa termitov a v spoločenstve klesne množstvo ich feromónov na určitú úroveň, nevyvinú sa z mladých termitov samičky ale samci bojovníci.

MUDr. Radim Uzel, jeden z popredných českých sexuológov, upozorňuje vo svojej knihe Sexuálny zverinec na to, že chemická komunikácia je z pohľadu vývoja najstaršia. Zvieratá si prostredníctvom feromónov vysielajú mnoho signálov, poplašných, značkovacích a regulačných správ a samozrejme aj sexuálnych. Keď napríklad samičky potkanov zacítia feromóny samcov, spustí to v nich ovuláciu, teda cestu vajíčka z vaječníkov do maternice.

Antikoncepcia feromóny tlmí

Rakúsky vedec Karl Grammer zistil že ženy, ktoré berú antikoncepciu, môžu mať výrazne zníženú produkciu vlastných feromónov a zároveň si zhoršia svoju schopnosť reagovať na feromóny mužov. Podľa neho tak zvyšujú pravdepodobnosť, že pri výbere správneho partnera pre život siahnu vedľa.

Podľa článku zverejneného v časopise Science si napríklad myši prostredníctvom feromónov vymieňajú údaje o pohlaví, postavení v skupine alebo o tom, ako a či sú pripravené na párenie.  

Jednotná menštruácia

O tom, že by feromóny existovali a fungovali aj pri ľuďoch mnoho vedcov dlho pochybovalo. Prvým prielomom bol výskum Američanky Marty McClintock. Skúmala prečo sa ženám, v ženských útulkoch a tiež všade inde, kde ich žije veľa pohromade, začne zjednocovať menštruačný cyklus. McClintock preukázala prítomnosť dvoch látok najskôr v moči potkaních samičiek. Synchronizovali sa ich menštruačný cyklus, pokiaľ žili v skupine.

Signály do mozgu primitívneho savca

Ako jeden z prvých začal skúmať účinky feromónov na ľudské chovanie David Berliner (štúdia), profesor anatómie z lekárskej fakulty v Salt Lake City. Všimol si, že sa cíti uvoľnenejší a sebaistejší, keď v laboratóriu nechá otvorenú dózu s jedným extraktom. Rovnako pôsobil aj na jeho spolupracovníkov. Tento jav odštartoval rozsiahli výskum Berlinera a ďalších vedcov.

Dnes vieme, že feromóny vylučuje koža a okrem potu ich obsahujú napríklad sliny alebo moč. Aj keď sú súčasťou napríklad moču, samé o sebe sú bez zápachu. Nevnímame ich čuchom, ale Jacobsonovým, resp. Vomeronasálným orgánom.
Ten má tvar akejsi trubičky a leží v nose pri nosnej prepážke. Nevníma len feromóny, ale tiež látky, ktoré súhrnne nazývame Vomeroferiny a to už vo veľmi nízkych koncentráciach. Registruje ich bez toho, aby si to človek uvedomoval. Keď ich zachytí, vyšle signál, ktorý aktivuje oblasti mozgu regulujúce vedomú činnosť. Mieria priamo do vývojovo najstarších centier mozgu, ktoré ovládajú naše živočíšne reakcie.

Mnoho vedcov z toho vyvodzuje, že feromóny môžu hrať v našom živote ďaleko dôležitejšiu úlohu, ako sme si doposiaľ mysleli. V sexe sa zrejme najviac uplatňujú v počiatočných fázach vzájomnej príťažlivosti. V ďalšom štádiu, teda v období zamilovanosti, už podľa všetkého dominuje Fenyletylamín a celá tá zložitá chémia lásky.

Väčšia chuť na sex

Podľa posledných výskumov sa feromóny uplatňujú tiež po pôrode. Žena ich vylučuje z dvorcov prsných bradaviek. Posilňujú väzbu medzi ňou a dieťaťom. Zároveň prispievajú ku pokojnej atmosfére a k navodeniu dobrého emocionálneho stavu. Nepôsobia len na novorodencov, ale aj na ostatných členov rodiny. Feromóny, ktoré vylučujú kojace matky dokážu ovplyvniť menštruáciu iných žien a zvyšujú ich záujem o sex.

Výskum Američanky Julie Mennel pri nich zaznamenal dlhšie trvajúcu sexuálnu túžbu a fantázie. V niektorých domorodých kultúrach odpozorovali tento jav už dávno. Preto tam čerstvo vydaté ženy trávili veľa času v spoločnosti kojacich matiek. To vraj zvyšovalo ich šance otehotnieť.

Kuriózne výskumy

Výskumov o tom, ako pôsobia feromóny na človeka prebehlo a prebieha mnoho. Niektoré sú však dosť bizarné.
Účastníci pokusov čuchajú k obnoseným tričkám, vreckovkám s potom z pazúch, tampónom s pošvovým sekrétom a mnohé ďalšie bizarnosti.
Pri jednom experimente vedci postriekali mužskými feromónmy niektoré sedadlá v kine. Ženy tieto sedadlá preferovali, muži si radšej sadali na tie "neoznačené".

Šliapol vedľa

Jeden vedec skúmajúci feromóny sa rozhodol, že skúsi zvýšiť svoj vlastný sex appeal. Natrel sa teda feromónmi, ktoré dokázali úplne omámiť samičky určitého druhu motýľa. Výsledok ho zaskočil. Ženy si ho síce nevšímali rovnako ako predtým, avšak v momente ako opustil laboratórium, začali ho hromadne napádať práve spomínané motýle :).

Norma McCoyová a Lisa Pitiniová zo štátnej univerzity v San Francisku zasa zistili, že ženy, ktoré si pridávali do parfumu kvapku feromónu, muži častejšie a dlhšie bozkávali, viac sa s nimi maznali a častejšie mali sex. Počet nežností a ďalších kontaktov stúpol o pozoruhodných 74 %.

Kar Grammer v Viedenskej univerzity zasa nechal mužov hodnotiť príťažlivosť žien na fotografiách. Tá skupina, ktorú vystavil vplyvu určitého feromónu, hodnotila vyfotografované ženy celkovo ako príťažlivejšie.
Pri pokusoch so ženami zasa prišiel na to, že feromón Androstenol ženám zlepšuje náladu, ukľudnuje ich a vyvoláva pocit spokojnosti. Naopak príbuzný feromón Androstenon, ktorý tiež vzniká z mužského testosterónu, vyvoláva negatívne reakcie. To ale iba v prípade, že ženy neovulujú. V období ovulácie negatívna reakcia na Androstenon zmizla.

Bolo by to príliš jednoduché

Výsledky podobných pokusov môže zvádzať k tomu, že človeka začneme vnímať ako bezbrannú obeť feromónov. To je však veľmi zjednodušený pohľad.

Na naše chovanie nemajú vplyv len feromóny, ale tiež vzory odpozorované v rodičoch, skúsenosti, výchova a tak ďalej. Ani ženy sa neuspokoja len s tým, že by mužov len čuchali, rovnako ako ich nehodnotia iba podľa testosterónových ukazovateľov (šírka ramien, úzky pevný pás, zadok a pod.). Pokiaľ nejde len o prechodný záujem alebo chvíľkové vzplanutie, zaujíma ich ďaleko viac mužova schopnosť zabezpečiť ich a uspokojovať ich najrôznejšie potreby (nie len materiálne, ale hlavne mentálne), rovnako ako potreby rodiny.

"Ale nie len to", zdôrazňuje MUDr. Radim Uzel. "Keď vám určitá žena alebo muž bude pripadať hlúpi alebo niečím nepríjemný, môžu na vás feromóny pôsobiť ako chcú, aj tak si vás nezískajú. To preto, že svojich potenciálny partnerov hodnotíme ďaleko komplexnejšie ako to dokáže akýkoľvek feromón."