Erotická poviedka: Pred odovzdaním
V sobotu som prišla po posledné veci. V pondelok sme mali odovzdať byt novým majiteľom a podľa zoznamu zostávala v komore vŕtačka, na balkóne dva kvetináče a v obývačke komoda o ktorej každý tvrdil, že patrí tomu druhému.
🎧 Vypočujte si poviedku aj v audio verziiTomáš už bol dnu. Sedel na zemi a odlepoval zo skrinky detskú poistku, ktorú sme kúpili kvôli mačke. Mačka bývala so mnou.
Po ôsmich mesiacoch nášho odlúčenia ma prekvapilo, ako dôverne mi pripadal jeho chrbát.
Zložila som tašku a otvorila okno.
Rozchod sme zvládli slušne. Na predaj bytu existovala tabuľka, na rozdelenie kníh dva večery a na všetko ostatné dohoda, že to nebudeme zbytočne komplikovať. Občas som si priala, aby sa aspoň raz zachoval neznesiteľne. Ľahšie by sa mi vysvetľovalo, prečo sa mi bez neho žije lepšie.
V kuchynskej zásuvke som ešte našla gumičky, batérie neznámeho stavu a návod k spotrebiču, ktorý sme už dávno nemali. Našla som aj fotografie do dokladov. Mala som na nich dvadsaťsedem rokov a výraz človeka, ktorý sa snaží vyzerať ako zodpovedný dospelý.
Tomáš sa mi pozrel ponad plece. Usmial sa, no nič nepovedal. Fotografie som si odložila do zadného vrecka.
Pracovali sme vedľa seba takmer hodinu. Zpoza paneláku k nám doliehal zvuk smetiarskeho auta, na chodbe sa dvakrát rozbehol výťah. Keď som z hornej police sťahovala škatuľu, rozlepilo sa jej dno. Tomáš ju zachytil a ja som zostala stáť medzi ním a linkou, s dlaňami stále zovretými okolo kartónu.
Položili sme ju na zem. Ustúpila som mu z cesty, ale len natoľko, aby mohol prejsť. Neprešiel.
Všimla som si sivé vlasy pri jeho spánku. Predtým tam možno boli tiež. Posledný rok nášho vzťahu som sa naňho poriadne pozerala najmä vtedy, keď mi niečo vysvetľoval , ale ja som už nevládala počúvať.
Dotkla som sa mu líca. Bol to môj pohyb, moje rozhodnutie, a predsa ma zaskočilo, keď sa otočil a pobozkal mi dlaň.
Chvíľu počkal. Potom som ho pobozkala aj ja.
Spočiatku opatrne, takmer rozpačito. Keď mi položil ruku na pás, pritisla som sa bližšie. Poznal ma dosť dobre, aby sa neponáhľal, no tentoraz sa na mňa díval pozornejšie, akoby si už netrúfal nič predpokladať. To sa mi páčilo.
Do spálne sme prešli bez dohody. Posteľ už nemala periny či deku, iba matrac, ktorý sme sa rozhodli nechať kupujúcim. Zatiahla som žalúzie a Tomáš z neho odložil zvinutý predlžovací kábel.
Pri vyzliekaní som sa na okamih zarazila. Odkedy sme spolu naposledy spali, zmenila som účes, pribrala a naučila sa zaspávať naprieč posteľou. Napadlo mi, či si tie zmeny všimne. Potom ma pobozkal na plece a ja som si konečne dovolila prestať sa sledovať a cítiť vlastné telo.
Boli sme nežnejší, než som čakala.
Vnikol do mňa a ja som bola vlhká a uvoľnená ako dávno nie. Akoby zmizol všetok ten tlak, ktorý som na seba cítila, keď sme sa milovali predtým. Nemusela som predstierať, že je mi všetko príjemné, ani on, že presne vie, čo potrebujem. Vnikal do mňa a držal ma tak pevne, akoby ma už nikdy nechcel pustiť. Raz sme sa zastavili, upravili si polohu a usmiali sa na seba. Tá obyčajná ohľaduplnosť ma zasiahla viac než fyzická blízkosť. Bozkával mi celé telo, každý jeho kúsok a povedal mi, že som ešte krajšia než obvykle. Tie slová sa ma dotkli, pocítila som motýle v bruchu, podbrušku a aj o niečo nižšie. Začala som panvou aj ja prirážať a celé to milovanie nabralo divokejšiu atmosféru. Milovali sme sa pár desiatok minút.
Potom som ležala na boku a Tomáš mi pomaly prechádzal prstami po predlaktí. Bolo mi dobre. Nechala som ho, kým som naozaj nechcela vstať.
Obliekli sme sa a umyli si ruky pri umývadle bez mydla. Zostala po ňom iba jemná škvrna na poličke.
Čakala som, či sa pokúsi o rozhovor. Možno čakal na to isté. Napokon sme spoločne preniesli kvetináče k výťahu a rozdelili si zvyšné veci.
Vonku mi pomohol uložiť veci do kufra. Keď ho zatváral, spýtal sa, či som v poriadku.
Povedala som, že áno. Tentoraz som nemusela hneď dodať niečo, čo by ho upokojilo.
Ďalšie stretnutie sme už nenaplánovali. V úmysle sme nemali ani dnešné milovanie, ale…niekedy je možno naozaj dobré počúvať svoje túžby, svoje telo a nie len rozum…A bolo to nádherné odovzdanie sa pred odovzdaním našej spoločnej minulosti.