Erotická poviedka: Je to stále iba chlapec ...
Sedela som vo svojej kancelárii s preloženou nohou cez tú druhú, aby mi nebolo vidno čipkované nohavičky červenej farby, ktoré som si špeciálne pre tento deň obliekla. Povedala som si, že počkám do 14:58. Ak sa do toho momentu neukáže, idem domov.
Zbierala som si svoje veci a všetky ich bez rozmýšľania hádzala do kabelky- kľúče od domu, od auta, od kancelárie, mobil, zápisník,… Na zadku som ucítila niečiu teplú dlaň. Kútiky úst sa nadvihli bez môjho vedomia. ,,Meškáš”, povedala som mu stroho a neunúvala som sa otočiť. Tak to urobil za mňa, jednou rukou ma chytil za vlasy v cope a citlivo, ale dominantne ma za ne potiahol. Týmto pohybom som mu odhalila celý krk, na ktorý sa hned’ pustil zubami.
Pozrela som sa na neho. Neodvrátila som zrak, skôr som ho ním merala. Od uhľovo-čiernych vlasov, cez hnedé oči, dokonalo vykrojenú sánku, plné pery a takto až po jeho rozkrok. V ňom sa mu hromadila krv, a navierala mu tam hrča. ,,Myslela som si, že si chcel skončiť s týmito vecami. Naposledy si rozprával niečo o hľadaní si rovnocennej partnerky. Ako to pokračuje?” usmiala som sa priateľsky. Aj ked’ som jeho odpoved’ nepotrebovala. Presne som vedela na čo myslí a čo ku mne cíti.
Sadla som si do kresla, v ktorom som sa celé dni pred klientami snažila tváriť sebavedomo a dôveryhodne. A teraz, presne v tom istom kresle sedím s penisom muža, alebo teda chlapca, ktorý sa do mňa po uši zamiloval. A ja som mu to dovolila s vedomím, že mu tie city nebudem nikdy opätovať.
Pritiahla som sa bližšie k nemu a pritom si jeho penis zasunula hlbšie do hrdla. Cítila som, ako mu z toľkého vzrušenia ešte viac stvrdol, naplo ma, až kým má nezabrzdil vlastný nos narážajúci na jemné chĺpky brucha. Dlaňami som mu stlačila zadok a snažila sa ešte viac pritlačiť k nemu. Dochádzal mi kyslík a začala som sa pomaly dusiť. Tri, dva, jeden. Odtiahla som sa lapajúc kyslík, so slinami stečenými po perách, brade a jednu kvapku som zahliadla na podlahe.
Medzi perami som objímala špičku jeho tvrdého penisu. Prekvapil ma, ked’ si ma celú zdvihol a zasunul na svoj penis. Bez akéhokoľvek slova, môjho povolenia a pomoci. Dnes dominanciu zobral na seba on. A začínalo sa mi to čím ďalej, tým viac páčiť.
Lakťami som sa opierala o zmluvy a životopisy nádejných zamestnancov. Sledovala som tváre v rohu A4, no jedinú tvár, ktorú som si v ten moment chcela predstavovať patrila mužovi, ktorý sa práve zozadu do mňa zasúval. Svoj penis do mňa vrážal až po koreň, a následne ho vytiahol. Každý jeden zásun som maximálne cítila a užívala si. Nohavičky mi zväzovali členky a nohy k sebe, takže som nemala žiadnu šancu mu pomôcť a priraziť sa.
Naše vzdychy boli určite počuť po celej chodbe. Aspoň jedna výhoda je byť chorobná workoholička, ktorá odchádza z práce ako posledná. Moje myšlienkové pochody prerušil tvrdý náraz o drevenú dosku kancelárskeho stola. Zajtra si na tom mieste nájdem modrinu a spomeniem si, aký skvelý sex som mala na konci ďalšieho náročného, pracovného dňa.
Otočila som sa k nemu a začala ho bozkávať. Do dlane som si zobrala jeho mokrý penis a začala mu ho jemne dráždiť a udržiavať v takom stave, v akom ho zo mňa vytiahol. Sadla som si na stoličku a roztiahla nohy do vzduchu. Dravo sa mi pustil jazykom do klitorisu, a zubami mi jemne stláčal pysky. Chveli sa mi nohy od únavy a vzrušenia zároveň. Celou kanceláriou sa vznášali moje spokojné stony a on neprestával, až kým som nevyvrcholila. V momente, kedy sa moja pička sťahovala vlnami orgazmu, sa do mňa zase ponoril.
Netrvalo veľmi dlho a jeho vzdychy boli hrubšie a hlasnejšie. Neprestával do mňa prirážať a jeho hlava sa zaklonila dozadu. Počas vrcholenia sa pozeral do stropu. Snažila som sa zachytiť jeho pohľad, no podarilo sa mi to až keď bolo po všetkom. Hľadel na mňa zadychčaný, spotený ale spokojný.
Zobral si nohavice, trenírky a mlčky sa obliekal. Ja som zliezla zo stola a urobila to isté. Už som sa nevedela dočkať príchodu domov a teplej sprchy, ktorú si dožičím po tomto šialenom dni. Ešte pred jeho odchodom som mu dala priateľskú pusu na čelo. Nedalo sa nevšimnúť si jeho sklamaný výraz. Kývla som mu a perami naznačila ďakujem. Nechal ma samú.
Vypla som počítač, upratala si na stole, pozbierala si svoje veci a nahádzala ich do tašky. Papiere so životopismi boli úplne zničené. Ostriekané semenom, slinami, skrčené. "Budem musieť urobiť ešte jedno kolo", pomyslela som si, zhasla svetlo v kancelárii a zamkla ju na dva krát.
